Rozprávkový hrad pre deti Stará ľubovňa
V dňoch 8.-10. jún 2004 sme pripravili na hrade v Starej ľubovni program, ktorý školákom spríjemnil prehliadku hradu. Rozložili sme sa na 4 stanovištia, teda s Mirom Kasprzykom ich bolo dokopy 5. Prvé bolo v skanzene, ostatné boli pár kilometrov vzdialené - priamo na hrade Starej ľubovne. V skanzene sa predviedli Miloš, Lukáš a Paula v Zlatovláske. Na hradnej bráne vítal deti a ich sprievod Miro Kasprzyk, ktorý zastával funkciu dvorného šaša a posielal ich ku Lukášovi a Saške, ktorí im zahrali skrátenú verziu Troch zhavranelých bratov. Ďalej sa posunuli ku Martinovi a a Gabči. Táto dvojica ich zabavila pre naše štúdio netradične - slovným humorom. Tvrdo vymyslené a napísane scenáre sa zúžitkovali pri skvelých reakciách malých divákov. Hra s obecenstvom sa Martinovi velmi páčila a častokrát ho museli aj brzdiť, aby deti vôbec stihli obehnúť celý hrad.Ďalej postupovali deti len na obhliadku hradu do veže a z nej priamo do západného bastiónu (nádvoria), kde ich čakali Tomáš, Borka a Palo s rozprávkou Valibuk. Taktiež bola hraná v skrátenej verzii. Takto to na hrade vyzeralo počas všetkých troch dní. Naša "pracovná" doba trvala od 10oo do 15oo. Za ten čas sme stihli odohrať každe predstavenie minimálne 6krat. Prvý deň bolo maximum až 9 teda celková bilancia: 3 havrani 27krát hraní Smutná princezná 27krát hraná Valibuk 21krát hraný Zlatovláska 15krát hraná (rozdiely vznikali kôli tomu, že nie všetci návštevníci išli do skanzenu, alebo do hradnej veže ktorá mala krásnych 170 schodov, ktoré som počas tých dní vybehol asi 2x a zbehol asi hmm tiež 2x :P) Krásne bolo, že vždy keď padlo 15 hodín čo najrýchlejšie sme sa zbalili a utekali do šatne, kde nás čakal vynikajúci obed. mňaaaam :) musim dodat, že už dávno som sa tak do sýtosti a fajne nenapapal :)) Teraz vám trochu zreferujem ako to vyzeralo celkovo... Na príchode (utorok 8. júna okolo 9oo) nebolo nič zvláštne. Jedine to, že som si nevedel predstaviť ako tu strávime tých pár nastávajúcich dní... Rozmiestnili sme sa s Mirovou pomocou na stanovištia a začali vybaľovať a "aranžovať" scénu. Všetko bolo ako malo byť, všetci v kostýmoch a dokonca na svojich miestach. Mohli sme privítať prvú skupinku. Tvorilo ju asi 60 detí zo základnej školy z prvého stupňa. V ten deň sme si všetci mákli. Skúšali sme čo kedy najlepšie vyznie aby predstavenie bolo čo najsmiešnejšie, a musím priznať, že sme sa na tom chechtali ešte viac jako diváci (a tí sa teda smiali aspoň za stodvadsiatich:). Po "šichte" nasledoval obed (donesený priamo do našej šatne:) a po ňom sme už len rýchlo pobalili veci. Všetci poriadne unavení. No kto by nebol po 6 hodinách na priamom slnku?! Myslím, že niet čo závidieť v tejto oblasti. Prišli sme do "nášho" domu, kde sme boli ubytovaní, veci sme si porozkladali tak, ako budeme spať a podstatná čast zaľahla do posteli na popoludňajšiu siestu(nuž postelí ako postelí. Tvorilo ich pár matracov ktoré boli rozložené na zemi. Boli sice trochu tvrdé, ale spalo sa na nich dobre). Do tej doby som si nejak reálne nevedel predstaviť ako to mohlo vyzerať v koncentračnom tábore. Nuž, keď sa má vyspať 11 osôb v miestnosti cca 4x5 metrov, tak je to už zaujímavé :). Po dvojhodinovom spánku, alebo čo ja viem kto koľko drichmal, sme sa niektorí postupne vybrali do sprchy. Bol tam bojler a tak bolo treba využit každý liter teplej vody (podľa hesla:“kto neskoro chodí, sám sebe škodí!"). Odbilo 19 hodín a pár najrýchlejších (a najhladnejších:) išlo s Mirom na aute do BILLA (to je ten velky supermaket) na nákupy. Predtým sa ešte urobil zoznam čo by sme chceli na raňajky. Všetci sme sa dohodli ako sa na slušných ľudí patrí. :)Suro | 04.08.2005 03:59